čisťounký

Czech

Etymology

From čistý.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈt͡ʃɪscou̯ŋkiː]
• Rhymes: -ouŋkiː

Adjective

čisťounký (adverb čisťounce or čisťounko)

1. diminutive of čistý: very clean

   Synonym: čisťoučký

Declension

Declension of čisťounký (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	čisťounký		čisťounká	čisťounké
genitive	čisťounkého		čisťounké	čisťounkého
dative	čisťounkému		čisťounké	čisťounkému
accusative	čisťounkého	čisťounký	čisťounkou	čisťounké
locative	čisťounkém		čisťounké	čisťounkém
instrumental	čisťounkým		čisťounkou	čisťounkým
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	čisťouncí	čisťounké		čisťounká
genitive	čisťounkých
dative	čisťounkým
accusative	čisťounké			čisťounká
locative	čisťounkých
instrumental	čisťounkými

Further reading

• “čisťounký”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “čisťounký”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
• “čisťounký”, in Internetová jazyková příručka (in Czech)