čisťoučký

Czech

Etymology

From čistý.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈt͡ʃɪscou̯t͡ʃkiː]
• Rhymes: -outʃkiː

Adjective

čisťoučký (adverb čisťoučce)

1. diminutive of čistý: very clean

   Synonym: čisťounký

Declension

Declension of čisťoučký (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	čisťoučký		čisťoučká	čisťoučké
genitive	čisťoučkého		čisťoučké	čisťoučkého
dative	čisťoučkému		čisťoučké	čisťoučkému
accusative	čisťoučkého	čisťoučký	čisťoučkou	čisťoučké
locative	čisťoučkém		čisťoučké	čisťoučkém
instrumental	čisťoučkým		čisťoučkou	čisťoučkým
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	čisťoučcí	čisťoučké		čisťoučká
genitive	čisťoučkých
dative	čisťoučkým
accusative	čisťoučké			čisťoučká
locative	čisťoučkých
instrumental	čisťoučkými

Further reading

• “čisťoučký”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “čisťoučký”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
• “čisťoučký”, in Internetová jazyková příručka (in Czech)