vykakat

Czech

Etymology

From vy- +‎ kakat.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈvɪkakat]

Verb

vykakat pf (imperfective kakat)

1. (childish) to poo (about an animal or a human)

   Synonym: vykálet

Conjugation

Conjugation

Infinitive	vykakat, vykakati	Active adjective	vykakavší
Verbal noun	vykakání	Passive adjective	vykakaný

Present forms	indicative		imperative
	singular	plural	singular	plural
1st person	vykakám	vykakáme	—	vykakejme
2nd person	vykakáš	vykakáte	vykakej	vykakejte
3rd person	vykaká	vykakají	—	—

The verb vykakat does not have present tense and the present forms are used to express future only.

Participles	Past participles		Passive participles
	singular	plural	singular	plural
masculine animate	vykakal	vykakali	vykakán	vykakáni
masculine inanimate		vykakaly		vykakány
feminine	vykakala		vykakána
neuter	vykakalo	vykakala	vykakáno	vykakána

Transgressives	present	past
masculine singular	—	vykakav
feminine + neuter singular	—	vykakavši
plural	—	vykakavše

Further reading

• vykakati in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• vykakat in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989