stlúp

See also: stłup

Old Czech

Alternative forms

• slúp

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *stъlpъ (“pole”).

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈstɫuːp/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈstlau̯p/

Noun

stlúp m inan

1. pole, column

Declension

Declension of stlúp (hard o-stem)

	singular	dual	plural
nominative	stlúp	stlúpy	stlúpi, stlúpové
genitive	stlúpa, stlúpu	stlúpú	stlúpóv
dative	stlúpu	stlúpoma	stlúpóm
accusative	stlúp	stlúpy	stlúpy
vocative	stlúpe	stlúpy	stlúpi, stlúpové
locative	stlúpě, stlúpu	stlúpú	stlúpiech
instrumental	stlúpem	stlúpoma	stlúpy

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Descendants

• Czech: sloup

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “stlúp”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění