príčina

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *pričina. First attested in 1479.

Noun

príčina f

1. condition, requirement
2. cause, reason
3. grounds, motive
4. origin, beginning
5. event; matter, affair
6. (law) case (legal proceeding)
7. guilt, fault, blame

Descendants

• Pannonian Rusyn: причина (pričina)
• Slovak: príčina

References

• Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “príčina”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak príčina, from Proto-Slavic *pričina.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈpriːt͡ʃina]

Noun

príčina f (relational adjective príčinný)

1. cause, reason
2. motive

Declension

Declension of príčina (pattern žena)

	singular	plural
nominative	príčina	príčiny
genitive	príčiny	príčin
dative	príčine	príčinám
accusative	príčinu	príčiny
locative	príčine	príčinách
instrumental	príčinou	príčinami

Further reading

• “príčina”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025