štuk

See also: stuk, Stuk, šťúk, and STUK

Czech

Etymology

Borrowed from Italian stucco.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈʃtuk]

Noun

štuk m inan

1. (architecture) stucco

Declension

Declension of štuk (velar masculine inanimate)

	singular	plural
nominative	štuk	štuky
genitive	štuku	štuků
dative	štuku	štukům
accusative	štuk	štuky
vocative	štuku	štuky
locative	štuku	štucích
instrumental	štukem	štuky

Derived terms

• štukatér
• štukovat

Further reading

• “štuk”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “štuk”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989