znať

See also: znat, znát, and знать

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *znati, from Proto-Indo-European *ǵneh₃-.

Pronunciation

• IPA^(key): [znac]

Verb

znať impf

1. (transitive, archaic) to know (to be acquainted or familiar with)

Conjugation

Conjugation of znať (imperfective; class I, pattern chytať)

infinitive			znať
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		znám	znáš	zná	známe	znáte	znajú
past	masculine	znal som	znal si	znal	znali sme	znali ste	znali
	feminine	znala som	znala si	znala
	neuter	znalo som	znalo si	znalo
past perfect	masculine	bol som znal	bol si znal	bol znal	boli sme znali	boli ste znali	boli znali
	feminine	bola som znala	bola si znala	bola znala
	neuter	bolo som znalo	bolo si znalo	bolo znalo
future		budem znať	budeš znať	bude znať	budeme znať	budete znať	budú znať
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	znal by som	znal by si	znal by	znali by sme	znali by ste	znali by
	feminine	znala by som	znala by si	znala by
	neuter	znalo by som	znalo by si	znalo by
past	masculine	bol by som znal	bol by si znal	bol by znal	boli by sme znali	boli by ste znali	boli by znali
	feminine	bola by som znala	bola by si znala	bola by znala
	neuter	bolo by som znalo	bolo by si znalo	bolo by znalo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	znaj	—	znajme	znajte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		znajúci	—	znaný	znal, znala, znalo, znali	znajúc	znanie

Related terms

Related terms

• poznať
• rozoznať
• rozpoznať
• uznať
• vyznať
• vyznať sa
• znalosť f
• znalec m
• známy
• svetaznalý

See also

• vedieť
• rozumieť

Further reading

• “znať”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024