strčiť

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *(s)tъrčati.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈstr̩t͡ʃic]

Verb

strčiť impf

1. to stuck sth.
2. to stick out.

Conjugation

Conjugation of strčiť (imperfective; class V, pattern robiť)

infinitive			strčiť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		strčím	strčíš	strčí	strčíme	strčíte	strčia
past	masculine	strčil som	strčil si	strčil	strčili sme	strčili ste	strčili
	feminine	strčila som	strčila si	strčila
	neuter	strčilo som	strčilo si	strčilo
past perfect	masculine	bol som strčil	bol si strčil	bol strčil	boli sme strčili	boli ste strčili	boli strčili
	feminine	bola som strčila	bola si strčila	bola strčila
	neuter	bolo som strčilo	bolo si strčilo	bolo strčilo
future		budem strčiť	budeš strčiť	bude strčiť	budeme strčiť	budete strčiť	budú strčiť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	strčil by som	strčil by si	strčil by	strčili by sme	strčili by ste	strčili by
	feminine	strčila by som	strčila by si	strčila by
	neuter	strčilo by som	strčilo by si	strčilo by
past	masculine	bol by som strčil	bol by si strčil	bol by strčil	boli by sme strčili	boli by ste strčili	boli by strčili
	feminine	bola by som strčila	bola by si strčila	bola by strčila
	neuter	bolo by som strčilo	bolo by si strčilo	bolo by strčilo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	strč	—	strčme	strčte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		strčiaci	—	strčený	strčil, strčila, strčilo, strčili	strčiac	strčenie

Further reading

• “strčiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024