stít

See also: stit, štit, štít, and -stit

Czech

Etymology

From Old Czech stieti. Equivalent to s- +‎ tít.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈsciːt]

Verb

stít pf (imperfective stínat)

1. Alternative form of setnout

Conjugation

Conjugation

Infinitive	stít, stíti	Active adjective	sťavší , setnuvší
Verbal noun	stětí, setnutí	Passive adjective	sťatý, setnutý

Present forms	indicative		imperative
	singular	plural	singular	plural
1st person	setnu	setneme	—	setněme
2nd person	setneš	setnete	setni	setněte
3rd person	setne	setnou	—	—

The verb stít does not have present tense and the present forms are used to express future only.

Participles	Past participles		Passive participles
	singular	plural	singular	plural
masculine animate	sťal, setnul	sťali, setnuli	sťat, setnut	sťati, setnuti
masculine inanimate		sťaly, setnuly		sťaty, setnuty
feminine	sťala, setnula		sťata, setnuta
neuter	sťalo, setnulo	sťala, setnula	sťato, setnuto	sťata, setnuta

Transgressives	present	past
masculine singular	—	sťav, setnuv
feminine + neuter singular	—	sťavši, setnuvši
plural	—	sťavše, setnuvše

Further reading

• “stíti”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “stíti”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
• “stít”, in Internetová jazyková příručka (in Czech)