Jump to content

slovníkový

From Wiktionary, the free dictionary

Czech

[edit]

Etymology

[edit]

From slovník +‎ -ový. Cognates include Belarusian сло́ўнікавы (slóŭnikavy), Polish słownikowy, and Ukrainian словнико́вий (slovnykóvyj).

Pronunciation

[edit]

Adjective

[edit]

slovníkový

  1. (relational) dictionary

Declension

[edit]
Declension of slovníkový (hard)
singular
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative slovníkový slovníková slovníkové
genitive slovníkového slovníkové slovníkového
dative slovníkovému slovníkové slovníkovému
accusative slovníkového slovníkový slovníkovou slovníkové
locative slovníkovém slovníkové slovníkovém
instrumental slovníkovým slovníkovou slovníkovým
plural
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative slovníkoví slovníkové slovníková
genitive slovníkových
dative slovníkovým
accusative slovníkové slovníková
locative slovníkových
instrumental slovníkovými
[edit]

See also

[edit]

Further reading

[edit]
  • slovníkový”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
  • slovníkový”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
  • slovníkový”, in Internetová jazyková příručka (in Czech), 2008–2025

Slovak

[edit]

Etymology

[edit]

From slovník +‎ -ový.

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): [ˈslɔvɲiːkɔviː]

Adjective

[edit]

slovníkový (not comparable, no adverb)

  1. (relational) dictionary

Declension

[edit]

Further reading

[edit]
  • slovníkový”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025