kričať

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *kričati.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈkrit͡ʃac]

Verb

kričať impf (perfective zakričať)

1. to cry, to shout, to scream, to yell

Conjugation

Conjugation of kričať (imperfective; class V, pattern kričať)

infinitive			kričať
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		kričím	kričíš	kričí	kričíme	kričíte	kričia
past	masculine	kričal som	kričal si	kričal	kričali sme	kričali ste	kričali
	feminine	kričala som	kričala si	kričala
	neuter	kričalo som	kričalo si	kričalo
past perfect	masculine	bol som kričal	bol si kričal	bol kričal	boli sme kričali	boli ste kričali	boli kričali
	feminine	bola som kričala	bola si kričala	bola kričala
	neuter	bolo som kričalo	bolo si kričalo	bolo kričalo
future		budem kričať	budeš kričať	bude kričať	budeme kričať	budete kričať	budú kričať
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	kričal by som	kričal by si	kričal by	kričali by sme	kričali by ste	kričali by
	feminine	kričala by som	kričala by si	kričala by
	neuter	kričalo by som	kričalo by si	kričalo by
past	masculine	bol by som kričal	bol by si kričal	bol by kričal	boli by sme kričali	boli by ste kričali	boli by kričali
	feminine	bola by som kričala	bola by si kričala	bola by kričala
	neuter	bolo by som kričalo	bolo by si kričalo	bolo by kričalo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	krič	—	kričme	kričte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		kričiaci	—	kričaný	kričal, kričala, kričalo, kričali	kričiac	kričanie

Further reading

• “kričať”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024