končiť

See also: končit

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *konьčiti. Cognate with Czech končit and Polish kończyć.

Pronunciation

• IPA^(key): /ˈkɔnt͡ʃic/

Verb

končiť impf

1. to end

   Antonym: začať

Conjugation

Conjugation of končiť (imperfective; class V, pattern robiť)

infinitive			končiť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		končím	končíš	končí	končíme	končíte	končia
past	masculine	končil som	končil si	končil	končili sme	končili ste	končili
	feminine	končila som	končila si	končila
	neuter	končilo som	končilo si	končilo
past perfect	masculine	bol som končil	bol si končil	bol končil	boli sme končili	boli ste končili	boli končili
	feminine	bola som končila	bola si končila	bola končila
	neuter	bolo som končilo	bolo si končilo	bolo končilo
future		budem končiť	budeš končiť	bude končiť	budeme končiť	budete končiť	budú končiť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	končil by som	končil by si	končil by	končili by sme	končili by ste	končili by
	feminine	končila by som	končila by si	končila by
	neuter	končilo by som	končilo by si	končilo by
past	masculine	bol by som končil	bol by si končil	bol by končil	boli by sme končili	boli by ste končili	boli by končili
	feminine	bola by som končila	bola by si končila	bola by končila
	neuter	bolo by som končilo	bolo by si končilo	bolo by končilo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	konči, konč	—	končime, končme	končite, končte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		končiaci	—	—	končil, končila, končilo, končili	končiac	končenie

Further reading

• “končiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024