hojný

See also: hojny and Hojny

Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *gojьnъ, from *gojìti.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈɦojniː]

Adjective

hojný (adverb hojně)

1. abundant, ample

Declension

Declension of hojný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	hojný		hojná	hojné
genitive	hojného		hojné	hojného
dative	hojnému		hojné	hojnému
accusative	hojného	hojný	hojnou	hojné
locative	hojném		hojné	hojném
instrumental	hojným		hojnou	hojným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	hojní	hojné		hojná
genitive	hojných
dative	hojným
accusative	hojné			hojná
locative	hojných
instrumental	hojnými

Derived terms

• hojnost f
• rozhojnit

 

Further reading

• “hojný”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “hojný”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
• “hojný”, in Internetová jazyková příručka (in Czech)