emonitus
Appearance
Latin
[edit]Etymology
[edit]Perfect passive participle of ēmoneō
Participle
[edit]ēmonitus (feminine ēmonita, neuter ēmonitum); first/second-declension participle
Declension
[edit]First/second-declension adjective.
singular | plural | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
masculine | feminine | neuter | masculine | feminine | neuter | ||
nominative | ēmonitus | ēmonita | ēmonitum | ēmonitī | ēmonitae | ēmonita | |
genitive | ēmonitī | ēmonitae | ēmonitī | ēmonitōrum | ēmonitārum | ēmonitōrum | |
dative | ēmonitō | ēmonitae | ēmonitō | ēmonitīs | |||
accusative | ēmonitum | ēmonitam | ēmonitum | ēmonitōs | ēmonitās | ēmonita | |
ablative | ēmonitō | ēmonitā | ēmonitō | ēmonitīs | |||
vocative | ēmonite | ēmonita | ēmonitum | ēmonitī | ēmonitae | ēmonita |