User:Sumiaz/Ainu
Ainu grammar
[edit]Shoshinsha Ainugo Bunpō Kaisetsu
[edit]- 初心者のためのアイヌ語文法解説 "Explanation of Ainu Grammar for Beginners"
Word order
[edit]Word order is SOV, similar to Japanese. SVO structures like in English or Chinese are rarely seen.
- Easir, iyotta k=eramasu sinotca anak "ragtaymu" sekor a=porose p ne. "Well, my favorite music is one called 'ragtime.'"
easir iyotta k= eramasu sinotca anak "ragtaymu" sekor a= porose p ne さて 一番 私・ ~が好き 歌 は 「ラグタイム」 と 人・ ~を呼ぶ もの ~である well, most I like song top 'ragtime' quot people call thing is
- iyotta - i-or-ta
- First-person marker: k= before vowels, ku= before consonants
- Indefinite person marker: a=
- "to like": singular eramasu, plural eramaspa
- Numan somo k=ek. "I didn't come yesterday."
numan somo k= ek 昨日 ~ない 私・ 来る yesterday not I come
Verb arguments
[edit]Zero arguments, e.g. pirka "to be good", sirpirka "to be nice out"
- Tanto sirpirka. 今日 地良. "It is nice out today."
tanto sir- pirka 今日 場所 良い today place to be good
One argument, e.g. an "to be"
- E=iwanke no e=an a ruwe? エ元気ノ エ有アルヱ? "Have you been well?"
e= iwanke no e= an a ruwe あなた・ 元気である ように あなた・ いる ~した ですか you to be well seem you to be pst q
Two arguments, e.g. ye "to say, call"
- "Ragtaymu" sekor a=ye itak. "ラㇰタィム"セコㇿ ア言 語. "A word called 'ragtime.'"
ragtaymu sekor a= ye itak ラグタイム と 人・ ~を言う 語 ragtime quot people call word
Three arguments, e.g. epakasnu "to teach someone"
- Aynu itak eci=epakasnu kusne na poronno eraman ani. 人 語 エチ教クㇲネナ 大ノ 覚アニ. "I will teach you Ainu so be sure to learn a lot.'"
aynu itak eci= epakasnu kusne na poronno eraman ani アイヌ 語 私があなたに・ ~に~を教える つもりだ よ たくさん ~を覚える ~してね Ainu language me to you to teach intend cop many remember cop
Verb conjugation
[edit]Intransitive yaynu "to think" |
Transitive kor "to hold" | |
---|---|---|
3sg/3pl he/she/it/they |
yaynu 思 |
kor 持 |
1sg I |
ku=yaynu ク思 |
ku=kor ク持 |
1pl we |
yaynu=as 思アㇲ |
ci=kor チ持 |
2sg you (sg) |
e=yaynu エ思 |
e=kor エ持 |
2pl you (pl) |
eci=yaynu エチ思 |
eci=kor エチ持 |
indef indefinite |
yaynu=an 思アㇴ |
a=kor ア持 |
Nominal possession
[edit]- 手 tek "hand" → ク手ェ ku=teke "my hand"
- 尋 tem "fathom" → エ尋ィ e=temi "your armwidth"
- 弟 ak "y. brother" → エ弟ィ e=aki "your y. brother"
- 靴 ker "shoe" → ク靴ィ ku=keri "my shoe"
- 柄 nit "pattern" → 柄ィ niti "'s pattern"
- 音 hum "sound" → 音ィ humi "'s sound"
- 光 nipek "light" → 光ィ nipeki "'s light"
- 肉 kam "meat" → 肉ィ kami "'s meat"
- 犬 seta "dog" → ク持 犬 ku=kor seta "my dog"
Locations
[edit]Ainu treats nouns differently if they refer to a location rather than a thing. For example, mountain can be translated as kim "mountain (as a place or direction)" or nupuri "mountain (as a thing)."
- 大 山 Poro nupuri "Large mountain"
- 山タ ㇰ行. Kimta k=arpa. "I am going to the mountain."
- 山ペカ ク旅. Kimpeka ku=omanan. "I am traveling on the mountain."
Sirokanipe Ranran Piskan
[edit]梟 神 自エ謡, Kamuycikap kamuy yaieyukar,
- 神鳥神自エ謡
- 梟の 神の 自ら歌った謡
「白銀水 落々 周」 "Sirokanipe ranran piskan"
- 白銀水落々周
- 「銀の滴 降る降る まわりに」
「白銀水 落々 周, 黄銀水 "Sirokanipe ranran piskan, konkanipe
- 白銀水落々周,黄銀水
- 「銀の 滴降る降る まわりに, 金の滴」
落々 周,」 アリアン 囀ポ私キカネ ranran piskan." arian rekpocikikane
- 落々周,アリアン囀ポ私キカネ
- 降る降る まわりに.」 という 歌を私は 歌いながら
川沿 下アサイネ, 人村 上時 petesoro sapasayne, aynukotan enkasike
- 川沿下パㇲアイネ,人村上時
- 流に沿って 下り, 人間の村の 上を
chi-kush-i kor shi-chor-pok-un inkar-ash ko
- 私通シコㇿ自陰裏クン見ラㇱコ
- 通りながら 下を 眺める と
teeta wen-kur tane nispa ne, teeta nispa
- 昔貧者タネ金持ネ,昔金持
- 昔の 貧乏人が 今 お金持に なっていて,昔の お金持が
tane wenkur ne kotom sir-an.
- タネ貧者ネ様子姿ラン
- 今の貧乏人になっている様です.
Atuy-teksam ta aynu-hekattar ak-sinot pon-ku
- 海横タ人子供射遊小弓
- 海辺に 人間の子供たちが おもちゃの小弓に
ak-sinot pon-ay e-u-we-shinot kor-okai.
- 射遊小矢エウエ遊コロカイ
- おもちゃの小矢を もってあそんで 居ります.
“Siro-kani-pe ranran piskan,
- 白銀水落々ピㇱカン
- 「銀の滴 降る降る まわりに
kon-kani-pe ran-ran piskan.” arian rek-po
- 黄銀水落々ピㇱカン,アリアン囀ポ
- 金の滴降る降るまわりに.」という歌を
ci-ki kane hekaci-utar enka-sike
- 私キカネ少年達上時
- 歌いながら子供等の上を
ci-kus awa, un-corpoke ehoyuppa
- 私通ㇱアワ,我下エ走
- 通りますと,(子供等は)私の下を走りながら
ene hawokai:――
- 云うことには,
“Pirka chikappo! kamui chikappo!
- 「美しい鳥! 神様の鳥!
Keke hetak, akash wa toan chikappo
- さあ,矢を射てあの鳥
kamui chikappo tukan wa ankur, hoshkiukkur
- 神様の鳥を射当てたものは,一ばんさきに取った者は
sonno rametok shino chipapa ne ruwe tapan”
- ほんとうの勇者,ほんとうの強者だぞ.」
hawokai kane, teeta wenkur tane nishpa nep
- 云いながら,昔貧乏人で今お金持になってる者の
poutari, konkani ponku konkani ponai
- 子供等は,金の小弓に金の小矢を
uweunupa untukan ko, konkani ponai 番えて私を射ますと,金の小矢を
shichorpok chikushte shienka chikushte,
- 私は下を通したり上を通したりしました.
rapokita, hekachiutar tumukeheta
- その中に,子供等の中に
shine hekachi yayan ponku yayan ponai
- 一人の子供がただの(木製の)小弓にただの小矢
ukoani iyeutanne, chinukar chiki
- を持って仲間にはいっています.私はそれを見ると
wenkur poho ne kotomno imi ka wano
- 貧乏人の子らしく,着物でも
akoeraman. Kipnekorka shiktumorke
- それがわかります.けれどもその眼色を
chiuwante ko, nishpasani nekotomno, shinnai-
- よく見ると,えらい人の子孫らしく,一人変り
chikapne iyeutanne. Anihi nakka yayan ponku
- 者になって仲間入りをしています.自分もただの小弓に
yayan ponai uweunu wa unramante ko,
- ただの小矢を番えて私をねらいますと,
teeta wenkur tane nishpanep poutari euminare
- 昔貧乏人で今お金持の子供等は大笑いをして
ene hawokai:――
- 云うには,
“Achikara ta wenkur hekachi
- 「あらおかしや貧乏の子
toan chikappo kamui chikappo aokaiutar
- あの鳥,神様の鳥は私たちの
akor konkaniai ka somouk ko, enepkoran
- 金の小矢でもお取りにならないものを,お前の様な
wenkur hekachi kor yayanai muninchikuniai
- 貧乏な子のただの矢腐れ木の矢を
toan chikappo kamui chikappo shinoshino
- あの鳥,神様の鳥がよくよく
uk nankor wa.”
- 取るだろうよ.」
hawokai kane wenkur hekachi ukooterke
- と云って,貧しい子を足蹴にしたり
ukokikkik. Kipnekorka wenkur hekachi
- たたいたりします.けれども貧乏な子は
senne ponno ekottanu uneyoko.
- ちっとも構わず私をねらっています.