From एक (ek, “one”) + -ईकरण (-īkaraṇ, “-isation”).
एकीकरण • (ekīkaraṇ) m
- unification, integration
Declension of एकीकरण (masc cons-stem)
|
singular
|
plural
|
direct
|
एकीकरण ekīkaraṇ
|
एकीकरण ekīkaraṇ
|
oblique
|
एकीकरण ekīkaraṇ
|
एकीकरणों ekīkaraṇõ
|
vocative
|
एकीकरण ekīkaraṇ
|
एकीकरणो ekīkaraṇo
|