From Wiktionary, the free dictionary
нарочи́тый (naročítyj) + -о (-o)
нарочи́то • (naročíto)
- specially, expressly
- deliberately, intentionally
нарочи́то • (naročíto)
- short neuter singular of нарочи́тый (naročítyj)
- IPA(key): /nǎːrot͡ʃito/
- Hyphenation: на‧ро‧чи‧то
на́рочито (Latin spelling náročito)
- particularly, especially
- deliberately, intentionally