Jump to content

заявник

From Wiktionary, the free dictionary

Ukrainian

[edit]

Etymology

[edit]

From заява (zajava) +‎ -ник (-nyk).

Pronunciation

[edit]

Noun

[edit]

зая́вник (zajávnykm pers (genitive зая́вника, nominative plural зая́вники, genitive plural зая́вників, feminine зая́вниця)

  1. applicant, (one who submits an application, one who applies)

Declension

[edit]
Declension of зая́вник
(pers velar masc-form accent-a)
singular plural
nominative зая́вник
zajávnyk
зая́вники
zajávnyky
genitive зая́вника
zajávnyka
зая́вників
zajávnykiv
dative зая́вникові, зая́внику
zajávnykovi, zajávnyku
зая́вникам
zajávnykam
accusative зая́вника
zajávnyka
зая́вників
zajávnykiv
instrumental зая́вником
zajávnykom
зая́вниками
zajávnykamy
locative зая́вникові, зая́внику
zajávnykovi, zajávnyku
зая́вниках
zajávnykax
vocative зая́внику
zajávnyku
зая́вники
zajávnyky

Further reading

[edit]