заворчавший
Russian
[edit]Pronunciation
[edit]Participle
[edit]заворча́вший • (zavorčávšij)
- past active perfective participle of заворча́ть (zavorčátʹ)
Declension
[edit]Declension of заворча́вший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | заворча́вший zavorčávšij |
заворча́вшее zavorčávšeje |
заворча́вшая zavorčávšaja |
заворча́вшие zavorčávšije | |
| genitive | заворча́вшего zavorčávševo |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вших zavorčávšix | ||
| dative | заворча́вшему zavorčávšemu |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вшим zavorčávšim | ||
| accusative | animate | заворча́вшего zavorčávševo |
заворча́вшее zavorčávšeje |
заворча́вшую zavorčávšuju |
заворча́вших zavorčávšix |
| inanimate | заворча́вший zavorčávšij |
заворча́вшие zavorčávšije | |||
| instrumental | заворча́вшим zavorčávšim |
заворча́вшей, заворча́вшею zavorčávšej, zavorčávšeju |
заворча́вшими zavorčávšimi | ||
| prepositional | заворча́вшем zavorčávšem |
заворча́вшей zavorčávšej |
заворча́вших zavorčávšix | ||