žičiť

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *žitъčiti.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈʒit͡ʃic]

Verb

žičiť impf

1. to wish

   Synonyms: želať, priať

Conjugation

Conjugation of žičiť (imperfective; class V, pattern robiť)

infinitive			žičiť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		žičím	žičíš	žičí	žičíme	žičíte	žičia
past	masculine	žičil som	žičil si	žičil	žičili sme	žičili ste	žičili
	feminine	žičila som	žičila si	žičila
	neuter	žičilo som	žičilo si	žičilo
past perfect	masculine	bol som žičil	bol si žičil	bol žičil	boli sme žičili	boli ste žičili	boli žičili
	feminine	bola som žičila	bola si žičila	bola žičila
	neuter	bolo som žičilo	bolo si žičilo	bolo žičilo
future		budem žičiť	budeš žičiť	bude žičiť	budeme žičiť	budete žičiť	budú žičiť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	žičil by som	žičil by si	žičil by	žičili by sme	žičili by ste	žičili by
	feminine	žičila by som	žičila by si	žičila by
	neuter	žičilo by som	žičilo by si	žičilo by
past	masculine	bol by som žičil	bol by si žičil	bol by žičil	boli by sme žičili	boli by ste žičili	boli by žičili
	feminine	bola by som žičila	bola by si žičila	bola by žičila
	neuter	bolo by som žičilo	bolo by si žičilo	bolo by žičilo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	žič	—	žičme	žičte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		žičiaci	—	žičený	žičil, žičila, žičilo, žičili	žičiac	žičenie

Further reading

• “žičiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024