ľuden

Old Czech

Etymology

Coined by Klaret. First attested in the 14th century.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈludɛn/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈlidɛn/

Noun

ľuden m pers

1. layman (a noncleric / non-cleric)

Declension

Declension of ľuden (hard o-stem reducible)

	singular	dual	plural
nominative	ľuden	ľudny	ľudni, ľudnové
genitive	ľudna	ľudnú	ľudnóv
dative	ľudnu, ľudnovi	ľudnoma	ľudnóm
accusative	ľudna	ľudny	ľudny
vocative	ľudne	ľudny	ľudni, ľudnové
locative	ľudnu, ľudnovi	ľudnú	ľudniech
instrumental	ľudnem	ľudnoma	ľudny

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “ľuden”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění