česť

See also: Appendix:Variations of "cest"

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *čь̑stь, from Proto-Indo-European *(s)kʷit-tis.

Pronunciation

• IPA^(key): [t͡ʃesc]

Noun

česť f (genitive singular cti, nominative plural cti, genitive plural ctí, declension pattern of kosť)

1. honor (US), honour (UK) (objectification of praiseworthiness)

Declension

Declension of česť

	singular	plural
nominative	česť	cti
genitive	cti	ctí
dative	cti	ctiam
accusative	česť	cti
locative	cti	ctiach
instrumental	cťou	cťami

Derived terms

• čestný
• počesť
• počestný

Related terms

• ctnosť f
• ctíť
• Ctibor
• nactiutŕhač m
• ctižiadosť f
• ctižiadostivý
• ctižiadostivec m

References

• “česť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024