súpeř

See also: super

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *sǫpьrjь.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈsuːpɛr̝/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈsou̯pɛr̝̊/

Noun

súpeř m pers (feminine súpeřě)

1. rival

Declension

Declension of súpeř (soft o-stem)

	singular	dual	plural
nominative	súpeř	súpeřě	súpeři, súpeřové
genitive	súpeřě	súpeřú	súpeřóv
dative	súpeřu, súpeřovi	súpeřoma	súpeřóm
accusative	súpeřě	súpeřě	súpeřě
vocative	súpeřu	súpeřě	súpeři, súpeřové
locative	súpeřu, súpeřovi	súpeřú	súpeřích
instrumental	súpeřem	súpeřoma	súpeři

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Descendants

• Czech: soupeř

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “súpeř”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění