landhlaford

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Old English

[edit]

Etymology

[edit]

land (land) +‎ hlāford (lord)

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): /ˈlɑndˌxlɑː.ford/, [ˈlɑndˌl̥ɑː.vorˠd]

Noun

[edit]

landhlāford m

  1. landlord, lord of a manor

Declension

[edit]

Synonyms

[edit]